Dnes ráno mám naponáhlomať naponáhlo:sietős. Idem sa zastaťzastať sa koho G: kiáll vki mellett svojho dieťaťa. Musím ho obrániťmegvéd, nech to stojí, čo to stojíbármi áron is. Ale aj po predchádzajúcich zlých skúsenostiach stále dúfam, že do boja nemusímnem kell harcba szállnom.

O pol hodinu vysvitnekiderül, že musím. Vstať z gauča, zahodiť bohémsky postojhozáállás, obliecť si boxerské rukavice a nájsť vinníkabűnös.

Musím mu vrátiť to, čo si u mňa zabudol. To vrieskajúce klbkogombolyag plné hnevu, frustrácií, nedostatku sebadôvery. A poďakovala by som sa, ak by mi to klbko hnevu vymenil za to, čo som uňho v septembri nechala. Toho milého, kreatívneho, citlivého potomkautód s neuveriteľnou predstavivosťouképzelőerő.

Naťahujem si boxerské rukavice.

Nechcem vinníka mlátiťelver. To by bolo na súd.

Chcem ho iba prinútiťkényszerít celý deň sedieť a hovoriť iba vtedy, keď mu dám slovo. Prinútim ho jesť vtedy, ak to bude vyhovovaťmegfelel mne. A cez prestávku, keď ja budem oddychovať, jeho prinútim pripravovať sa na ďalšiu hodinu sedenia a počúvania. Ako? Tak, že bude sedieť a počúvať. A dám mu síce jednotku, ale poviem mu, že nabudúce sa musí snažiť byť dokonalý. A čo mi spôsobí najväčšiu radosť? Keď bude chcieť ísť na záchod, nedovolím mu. Nechám ho, aby plakal. Pred celou triedou. A keď za mnou príde jeho mama a začne sa na to sťažovaťpanaszkodik? S úsmevom jej poviem, že o ničom neviem. Pretože čo nám taká mama môže? My si do vlastnéhosaját hniezdafészek nes*reme.

Nás je veľa a ona je sama.

Takže, naťahujem si boxerské rukavice: pero a papier.

Som mama. A nespustím z vás očinem veszem le a szemem.   

Budem ich mať všade. Prídem všade. Na každé rodičovské združenieszülői értekezlet, na všetky mimoškolské aktivity.  

Pretože ja, matka, som vám zverilarábízni svoje dieťa. Dieťa, ktoré od narodenia opatrujemgondozok. Ktoré som vodila za ručičkykézen vezet, kým sa nenaučilo chodiť. Ktorému som volala z hračkárskeho telefónu. Ktoré som učila krájať paradajky. Pre ktoré som hrávala bábkové divadlo. Pre ktoré by som zašla na koniec sveta a späť. Len aby bolo šťastné a vyrovnanékiegyensúlyozott.  

Som mama. A viem, že nie som sama.  

autorka: Adriana Bakošová