„Keď som na pódiuszínpad, som cigán. Keď ide o biznis, som biely,“ hovorí kontroverznýellentmondásos raper Rytmus.

Pôsobítehat vkire/vmire na mňa, že je vám blízky pôvodnýeredeti model hip-hopu, ktorý sa zrodilmegszület v černošských getách Los Angeles a New Yorku. Nájde sa podobnosťhasonlóság medzi Bronxom a slovenským sídliskomlakótelep, na ktoré sa často odvolávatehivatkozik?

Nehovoril by som o sídlisku, keby sa ma na to nepýtali. Vyrastal som tam. A áno, keď sa pýtate, je v tom určitá symbolika. Sídliská sú všade na svete na okraji mesta. Deti tam väčšinou nemajú čo robiť, rozmýšľajú o kadečommindenféle, i o tom, ako by mohli obísť zákonelkerüli a törvényt. Ale nie o tom, ako by sa odtiaľ mohli dostať. Nehovorím, že je to geto, to je blbosťhülyeség, ale býva tam slabšia sociálna vrstvaszociális réteg. A ja hovorím, že z nej pochádzamszármazik.

O veľkej chudobeszegénység asi nehovoríme, ale povedzme o neinšpirujúcom živote z ruky do ústegyik napról a másikra él. To cítite ako nevýhoduhátrány do života?

Jasnepersze. Pochádzam z rodiny, kde sa nechodilo na dovolenky, pracovalo sa od pondelka do piatku a nič viac. Preto ukazujem, že som na sebe začal makaťszleng: dolgozik a dostal sa z tej periférie. „Susedia moji, takto sa teraz mám!“ To je celé, ťažko to pochopí ten, kto tak nevyrastal.

Komu to ukazujete?

Tým, ktorým sa darí menej, pre nich som začal robiť hudbu. Oni sa videli v textoch a začali počúvať moje skladbydal. Tá väzbakapcsolat je ľahko pochopiteľnáérthető, raperi z chudobných rodín ukazujú to, čo v živote nemali.

V tom ste, uznávam, veľmi presvedčivýmeggyőző. Prečo si potom myslím, že správny raper by mal prejsť nejakým úplným životným dnomvminek az alja?

To vám niekto povedal?

Možno je to len podobné spoločenské klišé, ako že poriadny roker musí demolovať hotel vo víre divokých nocívad éjszakák örvényében...

To je názornézet nejakého dementaszleng: agyilag károsult. Ten, kto nezažilátél dno, tak nemôže rapovať? Rapovať môže ktokoľvek bez rozdielu rasyfajtól eltekintve, vyznaniavallástól eltekintve a finančnej situácie. Rap je frázovanie do hudby, kde niekto opisuje svoj život a pohľad na svet. Pokojne môžem rapovať o tom, že som budhista, len ľuďom sa viac páči, že som polocigán. Ja som svoje vyjadrovaniekifejezés postavil na tom, že som nemal nič a teraz mám dosť. Ľudia sa len chcú presvedčiťmeggyőződik o tom, že je to pravda. Krásny návodútmutató na úspešný život pre ľudí, ktorí vyrastali ako ja.

Nemali ste peniaze a tiež ste nemali otca. O tom sa vám hovoriť a rapovať nechce?

Ja som ho mal. Bol som vychovaný v domnienkeabban a hitben, že môj otčimnevelő apa je môj otec.

Prečo to klamstvohazugság?

Za komunizmu môj biologický otec utiekol do Rakúska, ja som bol malý a psychológovia vtedy poradili mame, aby mi povedala pravdu až v dospelosti. Ja som to ale tušilsejt už o veľa rokov skôr.

To ste celé tie roky žili v pochybnostiachkétely?

Nie tak celkom. Kým som to ako desaťročný chalan len tak cítil, tak áno, ale neskôr mi pravdu naplno povedala moja priateľka. Dopočula sa od svojej mamy, kto je môj otec a kde žije.

Boli ste pubertiak a v jednej chvíli ste si mali uvedomiťtudatosít, že váš otec nie je skutočne váš otec a že ten, kto ním je, je Róm? Čo spraví človek, ktorý toto počuje?

Mlčíhallgat... a potom mu to dôjdekapcsol: Ježiš... môj otec je cigán?!

Mali ste problém?

A veľký. Ja som sa nemohol vyrovnaťmegbékél s tým, že som polocigán. Vyrastal som medzi nimi, ale nie v domnienke, že som jeden z nich. To bola rasistická dobakorszak a každý tmavý automaticky kradol alebo bol špinavý. Keď sa o nich hovorilo, tak len v zlom. A ja som zrazu patril medzi nich? Nemohol som prehltnúťszleng: megemészt, že teraz budem pred ľuďmi cigán ja a hovoril som si, že až to zistiamegtud, ako sa na mňa budú pozerať?

Spracovala: Adriana podľa www.tyden.cz