Dnes ideme do Persepolisu. O 9:30 pre nás má prísť taxík. Preto máme budík na 7:30. Prvé zvonenie. Nakoniec ale vstávame až o 8:30. Rýchlo ideme na raňajky. Máme pšeničnú placku, ktorá vydrží čerstvá asi dve minúty, syr, smotanu a žltú hmotu, čo vyzerá ako puding. Ukazuje sa, že je to džem z ruží.

Poľská dvojica zo včerajška nás už čaká. Podľa objednávky máme good carang. jó autó, čo je nejaká verzia Peugeotu, v takom sa tu vozí asi polovica ľudí. Prvý cieľ je Persepolis. Ešte sme ani neopustilielhagy mesto, a všetci sme smädní. Je tu asi milión stupňov, vlhkosťnedvesség vzduchu asi nula percent. Stále nám vysychákiszárad sliznicanyálkahártya, stále smrkámeszipog a pália nás oči. Šofér je ale príjemný spoločník. Cestou nám vysvetlí stručnú históriu Persepolisu, pravidlá cestnej premávky a aj to, že auto pred nami vezie paradajky na džús.

V Persepolise je ešte väčšie teplo ako v Shiraze. Dan si hneď kupuje klobúk, aby sa nespálilleég ako obvykle. Víťazným modelom sa stáva The big Australian.

Persepolis je vlastne zvyškommaradvány pôvodnéhoeredeti mesta, kde sa vždy v marci oslavoval Nový rok. Šofér nám kladie na srdce, aby sme si určite všímaliszemügyre vesz symetriu a zmysel pre detail. Mne sa dosť páčia aj turisti, čo sem prišli. Veľa z nich je miestnych, starí aj mladí. Najprv prechádzame cez Gate of Nations. Symbol toho, že sa tu stretávali rôzne národy. Túto peknú myšlienku si dnes "požičala" OSN. Ďalej sa ideme pozrieť na hrobkykripta. Sú dosť do kopca. Cestou stretávame dvojicu mladých, zdravia nás. Pýtajú sa, where are you fromang. Honnan vagy?. Asi ako takmer každý mladý človek, čo sa s nami dá do reči. Ich znalostitudás angličtiny ale väčšinou pri tejto vete končia, takže kým sa nenaučíme trochu farsí, žiadny dlhší rozhovor nebude. Dovnútra hrobky sa vojsť nedá, tak fotografujeme aspoň ozdobnýdísz- vstup vytesanývésett do skaly.

Potom ideme dole, do oázy. Je to síce len pár stoviek metrov, ale začínam chápať, prečo cestovatelia v púšti vídaliszoktak látni fatamorgánu. Dopĺňamefeltölt zásoby vody a ideme sa pozrieť na ďalšiu časť. Tá je našťastie pre mňa pod strechou a sú tam zvyškymaradvány stavby pokryté reliéfmi. Motívy sa opakujú. Lev porážajúcilegyőz býka znamená víťazstvo jari nad zimou. Údajneállítólag pred mnohými rokmi vídali Peržania na nočnej oblohe súhvezdiecsillagkép Leva a vedľa neho súhvezdie Býka. Býk ale zmizoleltűnik, a Lev vydržal. Druhým motívom sú Peržania v dlhých hábitoch a Médejci v krátkých uniformách a okrúhlych čiapkach. Médejci boli obchodníci, Peržania vysokí politickí a vojenskí predstaviteliaképviselő. A je tu ešte lotosový kvet, symbol Iránu. Nájde sa na všetkých reliéfoch. Dodnes je napríklad na minciach.

Ďalšou zastávkou je Nachsherajam. Opäť reliéfy, tentokrát ale vytesané do skalnej steny v úbočíhegyoldal. Väčšinou zobrazujúábrázol víťaznú bitku niektorého z bojovníkov alebo ich stretnutie s bohom Ahuramazda. Ideme ďalej, Nachsherostam. Pri našom aute prebieha policajný zásah, podľa slov šoféra je to štandardná kontrola pásov, stavuállapot vozidla a u nákladných aj overovaniemeggyőződik, či váhasúly tovaru neprevyšujemeghalad povolenúmegengedett hranicu. Ak policajti vyberajú pokuty na miestehelyszíni bírság, tak to musí byť zlatá baňa...naložené auto v Iráne vezie podľa mňa tak o polovicu viac tovaru, ako naložené auto u nás.
Sme pri hrobke Dária. Je vytesaná vysoko v skalnej stene a ozdobená, ako inak, reliéfmi. Okolo nej sú ďalšie tri, štyri hrobky. Impozantné. Len nerozumiem, prečo tie hrobky stavali tak ďaleko od ľudí. Prevencia pred zlodejmi?

Od raňajok celkom vyhladli, tak sa tešíme na jedlo. Konkrétne na najlepší fast food v meste. A údajne majú aj kebab.
Nasleduje jedlo. Ja osobne by som asi zjedla čokoľvek (samozrejme okrem pečienkymáj a žĺtkatojás sárgája). Na radu ochotnejkészséges miestnej mladej ženy si dávame kebab, šalát a onen jogurtový nápoj. Miestni sú tu vo všeobecnosti dosť ochotníkészséges. Pristavia sa, opýtajú sa, či potrebujete pomôcť.
Neviem, či je to tým hladom, ale kebab a šalát sú skvelá voľba. Potom sa už len kotúľamegurul do hotela. Z "na chvíĺu si ľahneme” sú dve hodiny v staveállapot hybernácie. Z nej sa pomaly dostávame do štádia použiteľnejhasználható bdelostiéberség a vyrážame do mesta. Tesnecsak-csak stíhame citadelu, už je takmer záverečnázáróra. Vnútri je nádherná záhrada, stromy, kamenná nádržtartály s vodou.

Dnes chceme ešte nájsť Vakil bazar. Ja si potrebujem kúpiť manti, pretože dlhá košela, ktorú nosím, nezakrýva celé stehná, a tak je neakceptovateľne krátka. A údajne úplne stačí, že pozornosť vzbudzujúfelkelti a figyelmet moje svetlomodré oči. Po chvíli hľadania odchádzam s modelom LV, veľkosť 3 (Iránky nemajú ramená?), na ktorý Dan zjednal zľavu 18 tisíc rijálov.

Prechádzame sa ďalej. Evidentne sme natrafilirátalál na zlatú sekciu, je tu asi tisíc stánkov so šperkamiékszer. Trochu ďalej sú látky, koberce, sekcia s oblečením je už za nami. Pomaly začíname byť hladní, tak hľadáme reštauráciu. V bočnej uličke vidíme mešitu, tak sa ideme pozrieť. Z jedného z dvorov na nás volá chlapík. Netušíme, čo vraví, tak ho nechávame tak a ideme ďalej. Mešita je už zatvorená, tak urobíme len pár krokov a pokračujeme v ceste za jedlom. Pred odchodom z hotela sme si zo sprievodcuútmutató vytipovali reštauráciu, kde by mala hrať miestna kapelazenekar. Akurátcsak éppen ju teraz nemôžeme nájsť. Zato sme ale našli Vakil bazar. To predtým bola nejaká moderná verzia. Už je takmer prázdny, ale my natešení si vravíme, že sa tam ešte ráno vrátime. Našli sme aj turistu, má v ruke Lonely Planetkönyves útmutató. Nemec, spomalenýlelassult alebo zhúlenýbefüvezett.

Inak Lonely Planet tu funguje podobne ako biele slúchadláfülhallgató iPhone. Obidve znamenajú, že majiteľtulajdonos je cudzinecidegen a cestovateľ. Môžete sa pýtať, poradiť sa. Pýtame sa ho teda na reštauráciu, ale ani on ju nenašiel. Mala by byť blízko hlavného vchodu do bazáru. Rozmýšľame, že tadiaľ sme pred chvíľou išli...ale nič se tam nevideli...jedine, že by ten pán, čo za nami niečo kričal... ideme za ním. A naozaj. Je to zamestnanec reštaurácie, stojí vonku a lákacsalogat hostí :)

Zložitébonyolult hľadanie sa ale vyplatímegéri, nádherne tradičná reštaurácia má dnes aj živú hudbu. Piati postarší páni v ružových košeliach. Jeden hrá na husle, druhý na niečo, čo vyzerá ako cimbal, tretí má píšťalu a štvrtý bubnuje. Piaty pán má v ruke mikrofón a spieva. S tmavými kobercami, slušnouszleng: elfogadható obsluhoufelszolgálás, baklažánovou pastou, kebabom a citrónovým nealko pivom to robí jedinečný mix a ja si to fakt užívamélvez.

Cestou do hotela už kupujeme len výbornú a krásne červenú šťavu z granátových jabĺk, ktorej cena spôsobí drobnú hádku s predavačom. Zase sa nám zdá, že sa chce na náš úkorvkinek a rovására obohatiť. Ale nakoniec akceptujeme, vypijeme a ideme spať.

Na pokračovanie sa môžete tešiť o týždeň v pondelok!

spracovala: adriana podľa cestovateľského denníka