Prednedávnomnemrég sme hľadali s manželom obraz do obývačky. Prešli sme niekoľko galérií, ale ani pri jednom obraze som necítila: Tak toto je ten obraz, ktorý chcem. Manžel, ktorý je mimochodommellesleg veľmi trpezlivýtürelmes, mi po dvoch mesiacoch hľadania povedal, že si nejaký vyberieme v Ikei. „V Ikei?”, prekvapila som sa. Nechcem obraz z Ikey. Ale prečo vlastne nie?

Nie som odborník naszakértő výtvarné umenie, to musím spomenúťmegemlít hneď na začiatku. Páčia sa mi obrazy, ktoré odzrkadľujútükrözik môj vnútorný svet. Občas chaotický, občas detinskýgyerekes a hlavne farebný.

Po návšteve viacerých galérií som mala pocit, že maliari obľubujú podobné témy a žiaden obraz tematicky nevyniká. Veľmi obľúbené sú krajinkytájkép. Poliaföldek, slnečnicenapraforgó, makypipacs. Sem-tam salašepásztorszállás, niekoľko pracujúcich ľudí na poliach. Často som sa stretla s aktmi, portrétmiportré, ale nenašla som nič, čo by ma naozaj oslovilomegszólít.
Niežeby obrazy neboli krásne! Boli. Rôznekülönböző štýly, rôzne poňatiefelfogás maľovanej veci, farby, hry tieňovárnyék a svetla... chodenie do galérií sa stalo mojím koníčkomhobbi. Keď som potrebovala inšpiráciu, alebo keď som sa cítila „podpsa“szleng:rosszul, navštívila som galériu alebo múzeum a hneď som cítila, ako ma kope múzaihletet kap.  Obraz do obývačky som však nenašla.

Až neskôr som prišla na to, čo obrazom, ktoré som videla, chýba k tomu, aby som si ich zavesila na stenu. Každodenný život. Obyčajnýközönséges mestský. Alebo obyčajný vidieckyvidéki. Prázdniny u starej mamy. Alebo veselá spoločnosťtársaság na terase kaviarne. Obraz môže byť akokoľvekbármennyire pekný a maliarov štýl akokoľvek jedinečnýegyedülálló, keď k salašu so studňoukút jednoducho nemám žiadny vzťahkapcsolat, viszonyulás.

Nechala som sa presvedčiť, aby sme sa pozreli na obrazy v Ikei. Celkom sa mi páčil nápad, že za umenieművészet nemusím zaplatiť polovičku priemernej mzdyátlagfizetés na Slovensku. Výberválaszték bol obrovský. Krajinky, portréty, zátišiacsendélet, fotografie ľudí, prírody, abstraktné maľbyfestmény... Konečne to na obrazoch žilo. New York, zátišie s kamienkami, portréty vysmiatych detí... Myslíte si, že som si vybrala? Ako som na začiatku spomenula, chcem, aby obraz vyjadrovalkifejez môj vnútorný svet. A predstavagondolat, elképzelés, že obraz môjho vnútorného sveta visílóg v tisíckach ďalších obývačiek, bol neprijateľnýelfogadhatatlan. Odišli sme s prázdnymi rukami.

Obraz do obývačky som napokon našla. Ešte naň síce musím trochu šetriťspórol, ale budem veľmi šťastná, keď si ho konečne môžem zavesiť na stenu.

Autorka: adriana