Volala sa Hypatia. Pochádzala z obdobia staroveku, keď filozofia bola výlučne kizárólagosan doménou mužov. Ženy v tom čase a ešte veľmi dlho potom zostávali na okraji spoločenského rebríčka.

Povolanie si vybrala pravdepodobne po svojom otcovi, významnom matematikovi Theonovi. Práve on jej ukázal krásy matematiky a filozofie. Čoskoro však žiačka predbehla megelőz svojho učiteľa. Študovala v dnešnom Taliansku a Aténach. V diele Scholastika Sokrates píše: „V Alexandrii žila žena menom Hypatia. Dosiahla väčšie úspechy v literatúre a vede ako ostatní filozofi jej doby.“

Bola výnimočná kivételes  a populárna a patrila medzi vtedajšiu elitu. Ako je možné, že žena v tom čase dosiahla rovnaké, ba sőt  aj väčšie úspechy ako muži?

Pozrime sa na jej konkrétne výsledky. Má na konteszámla niekoľko vynálezov találmányok a bola pravdepodobne prvým človekom, ktorý tvrdil, že Zem je guľatá gömbölyű. Učiteľstvo bolo jej hlavné povolanie. Milovala ho nadovšetko. Dôkazom boli plné sály a na jej prednášky chodili aj mnohé významné osobnosti mesta.

A nechýbali jej ani ženské prednosti előnyök. Bola vraj veľmi pekná a charizmatická. Muži ňou boli očarenílenyűgözve. Pre ňu však na prvom mieste bola veda a filozofia. Nikdy sa nevydala, ako sama hovorila: „Som vydatá za pravdu.“

Vždy sa snažila nepriťahovať mužskú pozornosť, snažila sa byť asexuálna. Veľmi dobrým príkladom je jej reakcia, keď vysvitlo kiderül, že jeden z jej žiakov je do nej zamilovaný. Na jednej hodine filozofie k nemu prišla, hodila pred neho kus látky anyag nasiaknutý átitatva menštruačnou krvou a povedala: „Toto ty miluješ, mládenec a nie je na tom nič krásne. Takto vyzerá pravá podstata toho, po čom túžišvágyakozik.“ Študent bol jej reakciou zhrozenýmegrémült a Hypatia ho takto od lásky k nej navždy odradila lebeszélte.

Vynikajúca učiteľka a filozofka s krásou bohyne a s množstvom priateľov a obdivovateľov tisztelő. Preto je prekvapujúci jej koniec, ktorý skrýva množstvo otáznikov. Sokrates o jej smrti napísal, že ju prepadli, vzali do chrámu Caesareum, vyzliekli a zavraždili tak, že jej kožu zoškrabali lekapar kameňmi a črepinami z mušlí. Čo bolo príčinou indok? Stala sa obeťou politickej žiarlivosti? Alebo sa stala tŕňom tüske v oku kresťanského sveta, keďže Hypatia žiadnu vieru nevyznávala? Je to otázka, na ktorú s odstupom časuidő elteltével ťažko odpovedať. Isté však je, že Hypatia bola skutočná osobnosť a jej smrť by nemala vrhať tieň   árnyékot vetni na jej život a zásluhyérdem.

spracovala podľa článku v časopise Život: adriana