Názory historikov sa na život Alžbety Báthoryovej rôznia. Niektorí ju považujú za najkrutejšiu legkegyetlenebb vládkyňu všetkých čias, ktorá sa v dôsledku vminek következtében svojich krvavých skutkov tett dostala aj do Guinessovej knihy rekordov. Podľa legendy umučila na smrť viac ako 600 mladých dievčat na svojich panstvách birtok v Sárvári, Keresztúre, v Čachticiach a Leke. Prečo? Verila, že ak sa okúpe v krvi mladých žien, získa tým večnú mladosť. Nové dôkazy však hovoria o Alžbete Báthoryovej ako o obeti, ktorá sa ako nezávislá a bohatá vdova stala terčom céltábla intríg a sprisahaní összeesküvés a nepriateľov túžiacich po jej majetku.

Alžbeta Báthoryová bola uhorská kňažná hercegnő, ktorá žila na prelome 16. a 17. storočia. Pochádzala z veľmi bohatej rodiny a patrila k najmajetnejším legvagyonosabb ľuďom v monarchii. Jej rodina mala dokonca viac majetku ako vtedajší panovník... Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Báthory a Anna Báthoryová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Báthorym bolo jej tretie). Väčšinu Báthoryovcov z oboch vetiev ág charakterizovali výstredné povahové vlastnosti jellemvonás. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti önimádat, pýche büszkeség, tyranstvu. Žila na území dnešného Slovenska a Maďarska, a keďže mala viac panstiev, žila striedavo felváltva na rôznych miestach. Najznámejšia lokalitou u nás sú Čachtice, kde aj zomrela.

Dnes je už veľmi ťažké rozhodnúť, čo je z jej života legenda a čo sú skutočné fakty. Ak sa vám viac páči teória o krutej vládkyni, určite si prečítajte román Joža Nižnánskeho: Čachtická pani. Je to veľmi pútavý lebilincselő príbeh s množstvom detailov o jej spôsoboch mučenia a tiež o jej smrti a  poprave kivégzés jej spoločníkov. Ak však sympatizujete viac s teóriou, podľa ktorej sa stala obeťou pre svoje bohatstvo a emancipovanosť, odporúčam vám najnovší film Juraja Jakubiska: Čachtická pani.

autorka: adriana