Ten, kto pozná poviedky E. A. Poea, si určite povie, že napísať niečo tak fenomenálne autentické, nemožno bez osobnej skúsenosti alebo pomoci halucinogénnych látok. Rozprávač jeho poviedok uznáva elismer užívanie ópia a keďže príbehy sú vyrozprávané v 1. osobe, mylne tévesen si každý vytvorí obraz o Poeovi, ktorý užíva ópium a iné omamné látky kábítószer.

Jeho vášeň k absintu je tiež diskutabilná. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by Poe holdoval hódol absintu vo väčšej miere. Bol alkoholikom, zrejme za to mohli aj gény (jeho otec bol ťažký alkoholik), ale pravdepodobne nikdy netvoril pod vplyvom žiadnej omamnej látky, vrátane alkoholu. Je ťažké si predstaviť, že jeho dlhé, plynulé folyékony vety mohli byť napísané v inom ako v triezvom stave.

Baudlaire, ktorý preložil jeho Havrana do francúzštiny, raz povedal: „Absint je pre Poeovo písanie nevyhnutnýszükséges. Je preňho magickým vozidlom, ktorý ho prevezie na čarovné miesto fantázie.“ Žiadne pramene forrás však nepotvrdzujúalátámaszt, že sa Poe a Baudelaire niekedy vôbec stretli, takže takéto vyhlásenie zo strany Baudelaira bola čistá špekulácia.

Nielen jeho osoba a život dávali priestor pre špekulácie. Jeho smrť je taktiež zahalená rúškom tajomstvatitok övezi. Jedného dňa Poe odišiel do Baltimoru s vysokou teplotou a slabým pulzom. Tretieho októbra ho našli ležať na ulici v Baltimore v cudzích šatách. Previezli ho do nemocnice, kde pár dní strávil v delíriu. Prebral sa magához tért iba na krátky čas a stačil povedať iba krátku vetu: „Bože, pomôž mojej úbohej nyomorúságos duši,“ a potom zomrel. Existuje vyše dvadsať teórií príčin jeho smrti. Jedna z týchto teórií vraví, že mal tumor na mozgu.

Ps: ak máte klaustrofóbiu, určite vám neodporúčam prečítať si jeho Predčasný pohreb. Geniálnou presnosťou opisuje pocity, ktoré by ste určite v živote nechceli zažiť. :-)

spracovala: adriana